PRÍPAD 88

Pravidlo 10, Na vetre z opačných bokov
Pravidlo 14, Vyhýbanie sa dotyku
Definície , Dávať prednosť

Loď sa síce môže vyhýbať dotyku, ale napriek tomu nedávať prednosť.

Súhrn skutočností
S a P, dve kýlové jachty dlhé asi 24 stôp (7 m), sa vzájomne približovali na úseku proti vetru, plachtiac približne rovnakou rýchlosťou od 12 do 15 uzlov na “hladkom“ mori. S bola mierne vpredu. Keď boli od seba vzdialené asi tri dĺžky trupu, S zvolala “Pravý“ a opakovala to v dvoch dĺžkach, ale P neodpovedala ani nezmenila smer. V pozícii 1 na náčrte obe lode zmenili smer v tom istom okamihu. S, obávajúc sa kolízie, ostro vyostrila s úmyslom obrátiť a tým zmenšiť škodu alebo zranenie, a P ostro odpadla. Vidiac P odpadať, S ihneď odpadla tiež. P s kormidlom na doraz minula kormu S vo vzdialenosti do dvoch stôp (0.6 m) od nej. Nedošlo k dotyku. S protestovala podľa pravidla 10.
Protestná komisia rozhodla, že P neporušila pravidlo 10. Potom zvažovala, či S neporušila pravidlo 16.1 alebo 16.2 svojím vyostrením a následným odpadnutím. Potom usúdila, že nie, keď zistila, že zmeny jej smeru neovplyvnili P, ktorá už robila prudkú zmenu smeru, ktorá bola nutná aj bez manévrov S. Protest S bol zamietnutý a tá sa odvolala.

Rozhodnutie
Odvolaniu S sa vyhovuje. P sa diskvalifikuje pre porušenie pravidla 10. Pravidlo 10 požadovalo od P, aby “dávala prednosť“ S. “Dávať prednosť“ znamená niečo viac ako “vyhýbať sa dotyku“; inak by pravidlo použilo takéto alebo podobné slová. Preto skutočnosť, že sa lode nezrazili, nevyhnutne neznamená, že P dávala prednosť. Definícia Dávať prednosť v kombinácii so skutočnosťami určuje, či P vyhovela alebo nevyhovela pravidlu. V tomto prípade je kľúčovou otázkou, podľa definície je, či S mohla plachtiť svojím smerom “bez toho, aby musela vykonávať vyhýbacie manévre“.

Nasledujúce úvahy vedú k záverom , že P nedávala prednosť a tým porušila pravidlo 10:

  1. smery lodí na začiatku príhody. Boli na kolíznych kurzoch, čo znamenalo, že najmenej jedna z nich bude musieť zmeniť smer.
  2. vzdialenosť medzi loďami v okamihu, keď obe lode zmenili smer. Po pozícii 1, ak by žiadna z lodí nezmenila smer, by prova P vrazila do záveterného boku S potom, keď by lode preplávali asi dve tretiny dĺžky trupu..
  3. odhad času, ktorý zostával do dotyku. Keď obe lode zmenili smer, zostávalo veľmi málo času do okamihu, kedy by nastala kolízia. Napríklad pri rýchlosti päť uzlov by jedna z týchto lodí preplávala dve tretiny svojej dĺžky za 1.9 sekundy. Pri šiestich uzloch by to bolo 1.5 sekundy.
  4. veľkosť zmeny smeru, ktorú potrebovala každá loď, aby sa vyhla kolízii. Táto sa zväčšovala, ako sa lode približovali. V čase zmeny smeru P bola potrebná zmena taká veľká, že s kormidlom “ na doraz“ minula kormu S “vo vzdialenosti do dvoch stôp“ (0.6 m). V rovnakom okamihu by zmena kurzu S, ktorú by potrebovala na vyhnutie sa P, keby P nezmenila smer, bola približne 90 stupňov, lebo S by musela obrátiť.
  5. čas potrebný pre každú loď na vykonanie nevyhnutnej zmeny smeru. Tento faktor sa určuje z niekoľkých ďalších: z hmotnosti a rýchlosti lode, z tvaru jej trupu pod vodoryskou, veľkosti jej kormidla, nutnej práce s plachtami a z veterných podmienok a zo stavu vetra a mora.

Keď lode dosiahli pozíciu 1 podľa náčrtu, P nedávala prednosť. Bezprostredne hrozila kolízia, a bola skoro nevyhnutná, čo ukazuje skutočnosť, že s kormidlom na doraz P minula kormu S vo vzdialenosti menej ako dvoch stôp (0.6 m). V tejto pozícii na diagrame nemala S istotu, že P počula jej volanie, ani že sa pripravuje na zmenu smeru, a dokonca či si je P vedomá prítomnosti S. Okrem toho P plachtila za bod, v ktorom mala odpadnúť, aby skrátila čas a vzdialenosť potrebnú na dosiahnutie náveternej značky, alebo aby plachtila smerom zvoleným z taktických dôvodov. Zo všetkých týchto príčin S jasne nemohla plachtiť svojím smerom “bez toho, aby musela vykonávať vyhýbacie manévre“ a teda P porušila pravidlo 10. S úplne oprávnene očakávala kolíziu a oprávnene usúdila, že iba jej manéver jej zabráni.

Otázka, či S porušila pravidlo 16.1 či 16.2 alebo nie, nie je podstatná, pretože v čase, keď S zmenila smer, P už porušovala pravidlo 10 a S konajúc podľa požiadavky pravidla 14 zmenila smer, aby sa vyhla kolízii. Aj keby skutočnosti naznačovali, že S pravidlo 16.1 či 16.2 porušila, bola by zbavená viny podľa ustanovenia pravidla 64.1(c).

USSA 1996/305