Záveterná loď je prekážkou pre druhú náveternú loď v krytí a pre tretiu loď celkom vzadu. Loď celkom vzadu smie plachtiť medzi dve lode v krytí a má právo na miesto od náveternej lode na preplávanie medzi ňou a záveternou loďou, za podmienky, že náveterná loď je schopná dať také miesto v čase od začatia krytia.
Súhrn skutočností
Keď plachtili na zadný vietor k cieľovej čiare, W získala krytie v návetrí L vo vzdialenosti skoro dve dĺžky trupu od nej. Potom M vplávala do priestoru medzi L a W. Všetky tri lode dokončili bez toho, aby sa zúžil priestor medzi L a W a bez dotyku. W protestovala na M pre zabratie miesta, na ktoré nemala nárok, a uviedla pravidlo 19.2(b) a 19.2(c). Protest bol zamietnutý na základe toho, že W dala miesto M podľa požiadavky pravidla 19.2(b). W sa odvolala.
Rozhodnutie
Pravidlo 11 požaduje od W, aby dávala prednosť L počas príhody. Kým bola M celkom vzadu za L, podľa pravidla 12 musela dávať L prednosť, a keď získala s L krytie, musela dávať L prednosť podľa pravidla 12. Ako ukazuje náčrt, obe M aj W tieto požiadavky plnili.
Pretože obe W aj M museli počas príhody dávať prednosť L, bola L počas tej doby prekážkou pre W a M (pozri predposlednú vetu definície Prekážka). Avšak pretože L bola loďou v pohybe, nebola L pre ne súvislou prekážkou (pozri poslednú vetu v definícii Prekážka). Keď M získala krytie s W, začalo medzi nimi platiť pravidlo 19.2(b). To požaduje od W, aby dala M miesto medzi ňou a prekážkou, ibaže by tak nebola schopná urobiť v čase od začatia krytia. Ako jasne ukazujú skutočnosti, W bola schopná dať M miesto, keď krytie začalo, a pokračovala v tom celý čas až ký lode nedokončili. Preto W vyhovela pravidlu 19.2(b). Pravidlo 19.2(c) neplatilo, pretože prekážka L nebola súvislou prekážkou. M neporušila žiadne pravidlo; preto sa odvolanie W zamieta.
PRÍPAD 29
